Promočný efekt v horúcej vode rozpustnej vlákniny kukurice na vegetatívny rast mycélia jedlých húb
V krajinách ako napríklad Japonsko, kde sa v poslednom období vo veľkej miere znížila ťažba dreva sa stáva nedostatok pilinového substrátu vážnym problémom pri kultivácii jedlých húb. Z tohto dôvodu sú hľadané nové pestovateľské substráty, ktoré by v budúcnosti mohli piliny plnohodnotne nahradiť. Pestovanie Lentinula edodes sa môže vykonávať na listoch bambusu (Katou, 1999); Armillaria ostoyae sa môže pestovať na substráte zloženom z odpadu (dužiny) získanom pri výrobe mrkvových štiav (Togashi, 1999), Pleurotus ostreatus využitím usadeniny pri výrobe ryžového saké (Okamura, 1996) ako aj odpadových vôd pri výrobe olivového oleja (Zervakis, 1996) a kalu (buničiny) pri spracovaní kávových zŕn.
Kukuričná vláknina je biprodukt pri mletí zvlhčených kukuričných zŕn, pri výrobe kukuričného škrobu v škrobárenských podnikoch. Počas tohoto výrobného procesu sú produkované sekundárne produkty ako: múčka kukuričných vretien, kukuričný výluh, škrobová múčka. V Japonsku sa ročne vyprodukuje 20 000 t kukuričnej vlákniny, vo svete je to až 4 milióny ton ročne (Doner, 1997). Najviac je táto vláknina využívaná na kŕmenie hospodárskych zvierat. Zloženie kukuričnej vlákniny: približne 60% hemicelulózy, 25% celulózy, 6% škrobu a 6% bielkovín (Takeuchi, 1997). Xylán je hlavnou zložkou hemicelulózy. Huby majú množstvo kmeňov, ktoré majú vysokú aktivitu xylanázy počas rastu a plodenia (Kawai, 1973). Z toho dôvodu je kukuričná vláknina možnou alternatívou substrátu pre pestovanie húb.
Štúdia (Yasue, 2003), ktorú budeme ďalej popisovať zahŕňa sledovanie účinku prídavku (horúcou vodou extrahovanej vlákniny kukurice) na myceliálny rast rozličných druhov húb.
Materiál a metódy: Pokusy zahŕňali využitie kmeňov húb: Lentinula ododes (Mori No. 465), Pleurotus ostreatus (Kitamura), P. eryngii a Pholiota nameko (Meiji).
Kultivačné médiá : Tekutá zemiaková dextróza – médium zložené z 250 g varených zemiakov v 500 ml destilovanej vody, 15 g glukózy a 1 ml tiamín hydrochloridu na 1 l destilovanej vody. PMM – tekuté médium bolo vyrobené podľa metódy (Terashita a i., 1997). Médium bolo zložené z: 22,7 g glukózy, 5 g pivných kvasníc (Wako) a 5 g Sunpeal na 1 liter destilovanej vody. Zmes bola ohrievaná 30 minút a potom bolo do nej pridané 1 ml roztoku tiamín chloridu (0,1 g tiamín chloridu na 10 ml destilovanej vody). Počiatočné pH média bolo pomocou 1 N HCl upravené na 5,1.
Preparácia kukuričnej vlákniny pomocou horúcej vody : kukuričná vláknina (100g) bola zmixovaná s 1 litrom destilovanej vody a extrahovaná počas 3 hodín pri teplote 80°C. Následne bola usadenina odstránená pomocou centrifúgy a získaný kal bol koncentrovaný pri 40°C do 100 ml pomocou rotačného evaporátora.
Inokulácia a podmienky pestovania : Tekutá zemiaková dextróza (médium) bola obohatená o 5%, 10% a 20% výťažku z kukuričnej vlákniny, rozpustného škrobu (Kanto Chemicals), kukuričného škrobu (Wako) a xylánu (Nakalai Tesque) a dispergované v 16 ml alikvótoch v 100 ml Erlenmayerových bankách pred sterilizáciou v autokláve pri teplote 121°C počas 10 minút. Ako inokulum boli využité kúsky mycélia o veľkosti 5 mm, ktoré boli získané z tanierových (platňových) kultúr, ktoré rástli na agare zo zemiakovej dextrózy (Nissui Co) 14 dní pri teplote 24°C v Petriho miskách (o priemere 90 mm).
Chemická analýza výťažku z kukuričnej vlákniny: Koncentrácia redukujúcich cukrov vo výluhu kukuričnej vlákniny bola analyzovaná použitím metódy (Somogiy – Nelson, 1952) použijúc pri tom kalibračnú krivku, kde ako štandard bola využitá glukóza. Zastúpenie voľných aminokyselín odhadovali použitím ninhydrínovej reakcie (organická zlúčenina, ktorá sa využíva ako činidlo na stanovenie aminokyselín) s leucínom ako štandardu (Kamiya, 1992 a.). Hrubý proteín determinovali mrazovým sušením výťažku kukuričnej vlákniny pomocou Kjeldahlovej metódy ( Kamiya, 1992).
Výsledky : Účinok výluhu kukuričnej vlákniny získanej pomocou preparácie horúcou vodou na myceliálny rast húb. Vegetatívny rast mycélia L. edodes na médium (tekutej zemiakovej dextróze) s prídavkom kukuričného výluhu popisuje (tabuľka 14). Rast mycélia bol podporovaný prídavkom 5 – 20% výluhu z kukuričnej vlákniny a znamenal zvýšenie jeho suchej váhy (hmotnosti) na 98,6 mg/banka. Táto hmotnosť predstavovala približne 9,5 násobok váhy mycélia v kontrole (10,4 mg/banka), (Terashita a i., 1997).
Podporný účinok výťažku z kukuričnej vlákniny na vegetatívny rast mycélia niekoľkých druhov húb popisuje (tabuľka 14). V tabuľke sú uvedené násobky – koľko krát je použitie danej koncentrácie aditíva efektívnejšie ako použitie rovnakej koncentrácie destilovanej vody v kontrole.
Charakteristiku polysacharidov, aminokyselín a redukujúcich cukrov popisuje tabuľka 15. Výťažok kukuričnej vlákniny obsahuje 0,82 g škrobu, 0,70 g arabinoxilánu a 0,0007 g celulózy. Hlavnými zložkami redukujúcich cukrov bola glukóza (126,78 mg) arabinóza (123,74 mg) a xylóza (75,48 mg) (Terashita a i., 1997).
Yasue (2003) vo svojej práci preukázal podporný efekt extraktu kukuričnej vlákniny (získanej pri výrobe škrobu a následne extrahovanej horúcou vodou) na rast a rozvoj mycélia húb ako sú L. edodes, Phholiota nameko, F. velutipes a Pleurotus ostreatus.
Huby všeobecne využívajú glukózu ako primárny zdroj uhlíka, avšak keď sa v substráte zvyšuje koncentrácia uhlíka a dusíka súčasne, dochádza k inhibícii rastu mycélia (Azuma, 1994; Boyle, 1998). Záverom konštatujeme, že výluh kukuričného vlákna sa v budúcnosti môže stať potenciálnym zdrojom substrátu pre pestovanie širokého spektra jedlých húb. Na to, aby sa toto aditívum dostalo i do praxe bude v budúcnosti potrebné uskutočniť ešte mnoho vedeckých pokusov.