Drevokazné a liečivé huby

V prírode je zbierané nespočetné množstvo druhov húb pre ich rozličné liečivé vlastnosti, ale taktiež  pre ich možnú využiteľnosť ako halucinogénov a psychostimulantov kvôli čomu sa stali dôležitou súčasťou v etnomedicíne (liečiteľstve) od nepamäti ľudstva (Subramanian, 1995, Borchers a i., 1999). Medicínske huby dokážu modulovať (meniť, modifikovať) imunitný systém, znižovať krvný tlak, znižovať koncentráciu glukózy a lipidov v krvi, môžu inhibovať rozvoj nádorov, zápalov a rozvoj mikroorganizmov. Moderná veda identifikovala v hubách rozličné aktívne zložky (Jong, Donovick, 1989 In: Kües, 2000) - tabuľka 3. V modernej medicíne sa dnes využívajú polysacharidy húb, napríklad lentinan a schizofilan s antitumoróznymi vlastnosťami (Chang , Buswell, 1996; Waser, Weis, 1997). Je zaujímavé, že tieto špecifické aktívne látky nemožno získať z vegetatívneho mycélia húb ale len z plodníc.

Výhodnosť húb ako súčasti ľudskej výživy vyplýva hlavne z bielkovinového zloženia hubového mycélia. Je pravda, že bielkoviny húb sa svojim aminokyselinovým zložením, hlavne ale obsahom esenciálnych aminokyselín viac podobajú bielkovinám živočíšnym ako rastlinným, ale predsa len názov „mäso lesa“ sa v celkovom porovnaní ukazuje ako nezodpovedajúci (Ginterová, 1992). Naopak, huby s prihliadnutím na celkové zloženie, obsah sušiny a minerálnych látok sa podobajú skôr zelenine. Bötticher (1958 In: Ginterová, 1985) uvádza pre porovnanie látkové zloženie rôznych poľnohospodárskych komodít (tabuľka 4).

Mnohí autori (Seelkopf, Schuster, 1957 In: Ginterová 1989; Kamiya, 1992; Yasne, 2003)  uvádzajú, že v niektorých jedlých hubách  je obsah lyzínu, arginínu a histidínu porovnateľný z ich zastúpením v mäse a v mlieku. Pre ilustráciu uvádzame obsah aminokyselín v submerzne pestovanom mycéliu Pleurotus ostreatus, huby na ktorú je táto kompilácia najviac zameraná.

Z uvedeného vyplýva, že hoci sa huby s mäsom zamieňať nedajú, predsa len v nedostatkových oblastiach môžu byť vhodným doplnením živočíšnych bielkovín. Svojim vysokým obsahom vody sa huby dajú porovnať so zeleninou. Huby sú štruktúrne veľmi atraktívne útvary, ktoré je predovšetkým v potravinárstve nutné využívať, ale taktiež sú výhodné v tých oblastiach, kde musia kompenzovať nedostatok bielkovín a v neposlednom rade sú ideálnou zložkou diét v tých krajinách, kde je vysoká spotreba tukov a glycidov a je vysoký výskyt obezity, z hľadiska ich nízkej kalorickej hodnoty, nízkeho obsahu tuku a glycidov (Togashi a i., 1999).  Huby svojim obsahom fyziologicky účinných látok, ako sú vitamíny, enzýmy, antibiotiká a iné zdôvodňujú svoj význam ako súčasť výživy ľudí (Royse, 1997).