Drevokazné a liečivé huby

Porovnávacia štúdia rastu a výšky úrod hlivy ustricovitej Pleurotus ostreatus pestovanej na rozličných lignocelulózových substrátoch. Hliva (Pleurotus spp.) je treťou komerčne najpestovanejšou hubou na svete (Chang, 1999). V prírode ju nájdeme rásť na odumretom dreve. Rast v spotrebe tejto huby vo veľkom meradle závisí od jej chuti, nutričnej hodnoty a tak isto od jej liečivých vlastností (Garcha, 1993). Pleurotus ostreatus jeden s najpestovanejších druhov hlív je vo svete pestovaný prevažne na pilinách. Nedostupnosť pilín a fakt, že ťažba dreva v mnohých regiónoch sveta je zakázaná, bolo nevyhnutné hľadať ďalšie zdroje substrátov využiteľných na produkciu húb. V trópoch a subtrópoch je možné nájsť množstvo nevyužitého lignocelulózového materiálu (prevažne z drevospracujúcej a poľnohospodárskej výroby). Pestovanie húb na týchto biproduktoch môže byť jedným z riešení transformácie nejedlých agroodpadov v prístupnú biomasu húb vysokej nutričnej a obchodnej hodnoty.

Príprava substrátu a prerastanie

Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) kmeň EM-1 pôvodne pochádzajúci z Mauritiusa bol v laboratórnych podmienkach udržovaný na sladovom extrakte (agare) – šikmom agare. Podhubie bolo vyrábané na  zrnách ciroku (Sorgum) (Zadrazil,1978). Obidve kultúry boli inkubované pri teplote 26 – 28°C a relatívnej vlhkosti 60 – 65%. Čerstvé piliny zo stromu (Triplochiton scleroxilon) (o vlhkosti 30%) vlastne ich 88 dielov boli dôkladne premiešané s ryžovými otrubami 11,5 dielov spolu s prídavkom oxidu vápenatého 0,5 diela.  Substrát obohatili vodou na požadovanú vlhkosť substrátu 70%. Takto pripravená zmes substrátu sa navŕšila na kopu pyramídovitého tvaru a  bola ponechaná na  28 dní fermentovať.  Kopu substrátu bolo potrebné každé štyri dni prehadzovať kvôli zaisteniu jej správnej aerácie. Výsledný prefermentovaný substrát vlastne alikvótnu časť 1 (kg) umiestnili do 0,1 μm hrubého polypropylénového vreca rezistentného voči vysokej teplote o rozmeroch 33 x 18 cm (Auetrugal, 1984). Kukuričné šúpolie, banánové listy, slonia tráva, ryžová slama a kukuričná slama boli nasekané na 4 cm dlhé kúsky cez noc namáčané v bazénoch s vodou. Prebytočná voda sa z nádrže vypustila a substrát sa nechal  počas 2 hodín schnúť na slnku. Čerstvé nekompostované piliny ako aj ostatné substráty boli taktiež balené do polypropylénových vriec. Každé vrece bolo uzavreté pomocou plastikového uzáveru (hrdla), sterilizované parou  po dobu 2,5 hod. a inokulované 5 g cirokového sadiva. Nakoniec vrecia inkubovali pri teplote 26 – 28 °C, relatívnej vlhkosti 60 – 65% počas 20 – 34 dní v dobre vetranej tienistej miestnosti. (Obodai, 2003).

Plodenie

            Po úplnej kolonizácii substrátu mycéliom boli vrecia premiestnené do horizontálnych regálov v miestnosti na plodenie. V Ghane tieto miestnosti na plodenie vlastne predstavovali drevené baraky s upletenými rohožami (ako podlaha), ktoré sa pravidelne zalievali vodou  pre zvýšenie relatívnej vlhkosti a indukciu fruktifikácie. Teplota vzduchu sa vo fruktifikačných  miestnostiach pohybovala v rozpätí 26 – 28°Cpri relatívnej vlhkosti 90 – 95 %. (Obodai, 2003) v práci sledoval počet dní od inokulácie po objavenie plodníc, t.j. periódu prerastania. Štúdiou bola determinovaná „Biologická efektivita“ BE (váha čerstvých húb ako podiel suchého substrátu).

Chemická analýza

Pre chemickú analýzu bol substrát rozomletý. Analyzované zložky predstavovali: hrubý proteín, vlákninu, celulózu, hemicelulózu, lignín a popoloviny. (AOAC, 1990).Vlhkostné zloženie substrátu bolo determinované sušením 5 g každého substrátu pri teplote 107°C. Hodnoty pH merali pomocou modelu Alpha 500 pH/mV meter. Najvyšší priemerný rast mycélia bol pozorovaný na ryžových plevách, nasledovaných čerstvými pilinami tabuľka 1. Hustota mycélia bola na rozličných substrátoch rôzna. Hustota mycélia na kukuričnom šúpolí, ryžových plevách a čerstvých pilinách bola pomerne nízka. Mycélium prerastené cez kompostované piliny, banánové listy, kukuričné stonky  a ryžovú slamu bolo uniformne biele. Mycélium po inokulácii ďalej nerástlo len na substráte zloženom zo „slonej trávy“. Prímordiá  sa začali objavovať 4 – 6 dní  po umiestnení  do fruktifikačnej miestnosti a otvorení vriec. Údaje  o množstve zozbieraných plodníc v rozličných vlnách fruktifikácie popisuje tabuľka 2. Najvyššia úroda plodníc zozbieraná s 1 kg substrátu počas 8 týždňov fruktifikácie predstavovala 183,12 g a bola dosiahnutá na kompostovaných pilinách. Tak isto na tomto substráte bola dosiahnutá aj najvyššia BE 61,04 % nasledovaná ryžovou slamou s BE 50,64%. Chemické zloženie biproduktov (odpadových produktoch, vedľajších produktov) je prezentované v tabuľke 3. Sledované substráty prejavovali preukaznú rozdielnosť (P< 0,05) v zložkách ako sú lignín, celulóza a dusík. Korelačné vzťahy medzi zložením substrátu a úrodou húb popisuje tabuľka 4. Podľa tohto existuje pozitívny vzťah medzi celulózovým zložením substrátu (r²= 0,64),  lignínovým zložením (r²= 0,70) a vlákninou (r²= 0,79), avšak sporofórna produkcia bola negatívne ovplyvnená hemicelulózou (r²= - 0,62) a organickou hmotou (r²= -0,44).

Z výsledkov štúdie je jasné, že Pleurotus spp. je výhodným kolonizátorom a degradentom lignocelulózového substrátu (Poppe, 2000). Huba využíva množstvo enzýmov ako napr. endoglukanáza, β-glukozidáza, xyláza, laminarináza, lakáza a polyfenol oxidáza a i. (Salmones, 1999).