SUBSTRÁTY VYUŽÍVANÉ PRI PESTOVANÍ HLÍV - PLEUROTUS SPP.
SUBSTRÁTY VYUŽÍVANÉ VO SVETE
Vo svete sa na produkciu jedlých húb z rodu Pleurotus využíva nespočetné množstvo rozličných substrátov lignocelulózového charakteru, či už odpadov alebo sekundárnych produktov poľnohospodárskej a lesníckej výroby, odpadov z priemyslu a najnovšie aj umelo vytvorené médiá. Všetky substráty sú hodnotené z hľadiska ich vplyvu na kvalitu, nutričnú hodnotu a úrodu mycélia, plodníc, spór, extrahovateľných účinných látok a v neposlednom rade aj vyplodeného substrátu po kultivácii týchto húb.
Vo svete bolo v tomto desaťročí riešených množstvo úloh v spojitosti s hľadaním tých najvhodnejších substrátov pre kultiváciu drevokazných hlív (Pleurotus spp.). Jedným s pokusov vyhodnotenia vhodnosti substrátov pre komerčné pestovanie (Pleurotus sajor-caju) sa zaoberal (Pani, 1997), ktorý porovnal 20 rozličných lignocelulózových substrátov (odpadov z poľnohospodárskej výroby) vyskytujúcich sa v Indii. Medzi tie najefektívnejšie patrili: nerozdrvená ryžová slama, ktorá sa v pokusoch prejavila ako ideálny substrát pre kultiváciu, pretože na nej bola dosiahnutá najvyššia úroda plodníc a taktiež najvyššia biologická efektivita substrátu a to až 85%. Kultivácia na ďalších substrátoch bola uspokojivá ale nedosiahla úroveň produktivity substrátu z ryžovej slamy.
Ostatné vhodné substráty:
- pšeničná slama s 80
- sójové stonky s 76, 6 % BE
- stonky ciroku s 60 % BE
- bagasa cukrovej trstiny s 54 %
- kukuričné šúpolie s 52 % BE
- vodný hyacint (Eichhornia crassipes) s 50 % BE
Substrát zložený z listov čajovníka sa prejavil ako najchudobnejší a produkcia hlivy (Pleurotus sajor – caju) zaznamenala najnižšie úrody plodníc a taktiež najnižšiu biologickú efektivitu (13,4 % ) zo všetkých skúmaných substrátov.
Yildiz (1998) sledoval vplyv štyroch lokálnych lignocelulózových odpadových substrátov v Turecku na úrody hlivy (Pleurotus ostreatus (Jacq. ex Fr.) Kum. var. salignus (Pers. ex Fr.) Konr. et Maubl). Najvyššie úrody/100g (odpad) boli dosiahnuté pri použití substrátu skladajúceho sa z odpadov podzemnice olejnej (Arachis hypogea) nasledované sójovou slamou, pšeničnou slamou a slamou z ciroku.
Úrody dosiahnuté zo 100 g odpadu pri 70% relatívnej vlhkosti boli nasledovné: slama podzemnice olejnej 28, 8 g; sójová slama 21,9 g; pšeničná slama 17,5 g; slama ciroku 11,4 g.
Prvá vlna fruktifikácie prišla 24 dní po inokulácii a zberové obdobie trvalo 58 dní. Preukazovaná úroda plodníc bola dosiahnutá v štyroch vlnách. Z pokusu vyplýva že najvyššia úroda bola získaná pri použití slamy podzemnice olejnej ako substrátu pre pestovanie hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus (Jacq. ex Fr.) Kum. var. salignus (Pers. ex Fr.) Konr. et Maubl) a to 28,8 % z váhy substrátu.
Vhodnosť rozličných hľuznatých plodín pre myceliálny rast huby (Pleurotus sajor caju Fr. Singer) bola posúdená (Suharban, 1996) použitím rozličných pevných a tekutých médií pripravených z 8 druhov rastlín. Pevné a tekuté médiá vytvorené z Dioscorea alata a Amorphophallus paeoniifolius (cz. Zmijovec pivoňkolistý) spôsobili najlepší rast mycélia (tak dobrý ako rast mycélia na zemiakových médiách). Najnižšie tempo rastu bolo pozorované na médiách získaných zo sladkých zemiakov, manioku jedlého (kasava), D. esculenta, Colocasia esculenta (kolokázia jedlá) alebo Xanthosoma sagittifolium. Maximálna úroda (suchej hmotnosti mycélia) bola pozorovaná pri použití substrátu z Dioscorea alata nasledovaná Amorphophallus paeoniifolius (cz. Zmijovec pivoňkolistý) alebo zemiakmi.
Použitie bagasy (odpad pri výrobe trstinového cukru spracovávaný na buničinu) cukrovej trstiny na produkciu jedlých húb hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus) sa v krajinách produkujúcich túto plodinu ako napríklad Salvador v Južnej Amerike stáva vynikajúcim zdrojom substrátu. Začiatkom 90. rokov 20. storočia Technologické centrum poľnohospodárstva a lesníctva rozbehlo projekt produkcie jedlých húb a hľadania ciest riešenia problémov s nedostatkom potravín v Salvadore. Hlavnou úlohou práce (EstelaCastillo B., 1996) bolo stanoviť minimálne požiadavky pre produkciu hlivy a tým diverzifikovať poľnohospodársku výrobu v krajine. Špecifickou úlohou bolo demonštrovať efektívnosť pri používaní bagasy ako substrátu pre pestovanie hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus kmeň Xalapa-8). Použijúc náhodnú priemyselnú organizáciu, boli 3 druhy bagasy, ich vplyv na výšku úrod porovnávané s kontrolným substrátom skladajúcim sa s čistej ryžovej slamy. Ako kultivačné médium sa používali:
- surová bagasa
- fermentovaná bagasa
- mix bagasy z ryžovou slamou
Pokusy sa vykonávali na dvoch stanovištiach. Laboratórne skúšky vykonávali vo fytoparazitologickom laboratóriu v San Andres v nadmorskej výške okolo 465 m. Tu bola čistá kultúra udržiavaná na zemiakovej dextróze (agare) a komerčné inokulum resp. sadivo bolo pripravované. „Poľné pokusy“ sa vykonávali v Santa Tecla (900 m nad morom). Výskum vyžadoval zber, sušenie, sterilizáciu, inkubáciu a udržovanie kultúry v kontrolovaných klimatických podmienkach. Výsledky ukázali, že surová bagasa je praktický a ekonomický substrát pre pestovanie jedlých húb, aj keď úrody získané z tohoto substrátu nedosahujú úroveň úrod zo substrátu ryžovej slamy ktorej BE–(biologická efektívnosť) predstavuje 98,6%.
Balakrishna (2001) pozoroval účinok použitého množstva mycélia a rozličných druhov pasterizácie substrátu na úrodu hlivy na substráte pozostávajúcom z odpadu slnečníc. Na zhodnotenie účinku množstva použitého sadiva bol autoklávovaný substrát zložený z 2 kg slnečnice obohatený o 4% ryžových otrúb, inokulovaný 2, 5, 10 alebo 15% podielom sadiva (celého substrátu) a inkubovaný pri izbovej teplote a relatívnej vlhkosti 80 - 90%. Najvyššia úroda húb bola pozorovaná pri 10 % obsahu sadiva v substráte a predstavovala (173,66 g). Pred pasterizáciou bol materiál (substrát) buď zmáčaný v chladnej vode počas 8, 16, 24, 32 hodín; ponorený do horúcej vody na 30 minút; varený v horúcej vode 30 minút alebo autoklávovaný pri teplote 121°C a 1,05 kg/cm² tlaku 20 minút. Substrát následne inokulovali 10% podhubia a inkubovali. Zmáčanie 16 hodín znamenalo tvorbu vyššej úrody (231,16 g) ako zmáčanie počas 8 hodín (169,95 g), 24 hodín (167,58 g) alebo 32 hodín (192,75 g). Najvyššia úroda bola dosiahnutá na autoklávovanom substráte (233,21 g) nasledovaná vareným substrátom 30 minút v horúcej vode (216,06 g). Úroda hlivy P. sajor-caju bola taktiež pozorovaná na substrátoch založených na báze odpadu slnečnicových rastlín, ryžovej slame a odpade z bavlníka. Najvyššia priemerná úroda (450,65 g) a biologická efektivita (115,46%) bola získaná zo substrátu zloženého z ryžovej slamy, nasledovaná substrátom z odpadov slnečnice (238,65 g) a odpadom z bavlníka 57,05%).
