SUBSTRÁTOVÉ ADITÍVA (PRÍDAVNÉ ZLEPŠOVADLÁ SUBSTRÁTU) / Organické prídavky a ich vplyv na produkciu Pleurotus spp.
Patra (1998) sa vo svojej práci pokúsil o vylepšenie substrátu pre pestovanie hlivy (Pleurotus sajor-caju) zlepšovadlami na báze listov rastlín a „olejových koláčov“. Listy zo stromov Aegle marmelos, Azadirachta indica (neem), Pongamia pinnata (karanj), Psidium guajava (guava) a Lantana camara, a olejové koláče z A. indica, P. pinnata, Madhuca indica, M. longifolia (mahua) a Brassica campestris (horčica roľná) boli použité ako zlepšujúce látky – pre substrát z ryžovej slamy v rôznom pomere: (listy pri 25, 50 alebo 100% a olejové koláče pri 1, 2, 5 alebo 10% zastúpení) na zlepšenie úrody plodníc hlivy (Pleurotus sajor-caju). Substrát bol balený do polyetylénových vriec o rozmeroch 80 x 40cm. V rámci pokusov (Patra, 1998) prídavok listov Lantana camara znamenalo formovanie najvyššej úrody (478 g/vrece) čo bolo štatisticky zhodné s úrodou získanou použitím listov Azadirachta indica (neem) (461 g/ vrece) a Psidium guajava (guava) (467 g/ vrece).
Ryžová slama mixovaná s listami Pongamia pinnata (karanj), vytvorila substrát s najnižšou produkciou (256 g/ vrece) plodníc húb. Pri pokuse pridania „olejových koláčov“ Madhuca indica, M. longifolia (Patra, 1998) zistil vytvorenie najvyšších úrod (477 g/ vrece), čo bolo štatisticky podobné s prídavkom olejového koláča Pongamia pinnata (karanj) (465 g/vrece) do substrátu. Preukazne najnižšia úroda, len (324 g/vrece) bola dosiahnutá použitím horčičného (Brassica campestris) „olejového koláča“, ako prídavku do kultivačného média. Substráty, ktoré boli obohatené o 25% listov alebo 1% prídavkom olejových koláčov preukazne zvýšili úrodu húb v porovnaní s vyššími dávkami týchto aditív. Ryžová slama vylepšená 25% prídavkom listov Azadirachta indica (neem) resp. 1% prídavkom olejového koláča z toho istého stromu Azadirachta indica bola základným predpokladom najvyššej produkcie húb (713 a 767 g/ vrece).
Podporný efekt „drevného octu“ na formovanie fruktifikačných orgánov hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus) sledoval v priebehu dvoch rokov (Yoshimura H. a kol., 1995). V pokuse bol skúmaný vplyv nespracovaného (surového) drevného octu z duba (Quercus crispula) a jeho zložiek: 3,5-dimetylfenol, kyselina butánová a 1-pentanol, ktoré majú taktiež schopnosť podporiť formovanie fruktifikačných orgánov na tekutých médiách (substrátoch). Na skúmanie možného priemyselného využitia týchto podporných látok bol vykonaný praktický test založený na využití konvenčných pilín. Prídavok 100 µg/ml kyseliny butánovej a 100 µg/ml 2-metoxyfenol–u do pilín hneď po objavení vrstvy mycélia na povrchu substrátu, zvýšil úrodu fruktifikačných orgánov (plodníc) o 29 a 23 % v porovnaní s kontrolnou kultúrou (137,2g/fľaša).
Prídavok „dreveného octu“ do pilinného substrátu v koncentrácii 0,1–6% zvýšilo úrodu o 21–42 % v porovnaní z kontrolou. Pri pokusoch sa nezistil negatívny vplyv pridávaných látok na nutričnú hodnotu hlivy ustricovitej. Výsledky pokusu prispievajú k rozvoju priemyselného využívania týchto aditív pre dosiahnutie vyššej a kvalitnejšej produkcie húb.
Pani (1997) skúmal vplyv organického vylepšovania substrátu na úrodu niektorých druhov hlív skúmal pri použití pšeničných otrúb, ryžových otrúb, pilín, black gram (Vigna mungo), výliskov z jabĺk, kukuričných klasov, zŕn pšenice a ragi (Eleusine coracana) ako aditív na vylepšenie substrátu a následnej sporofórnej úrody. Obohatenie slamy o cereálne zrná a otruby preukazne zvýšilo úrodu všetkých troch druhov húb. Najvyššie úrody P. sajor-caju (92,0% biologickej efektivity, BE), P. flabellatus (75,0% BE) a P. florida (93,3% BE) boli dosiahnuté ako odozva na pridanie pšeničných otrúb do substrátu. Piliny, výlisky z jabĺk, kukuričné klasy a (Vigna mungo) sa javili ako slabé/chudobné suplementy.
Singh (1999) testoval listové extrakty z 10 rastlín pre ich účinok voči hubovým kontaminantom vyskytujúcim sa pri pestovaní hlivy floridskej (Pleurotus florida) menovite Aspergillus flavus, A. niger a Penicillium citrinum. Extrakt z Hyptis suaveolens mal najlepší inhibičný vplyv na kontaminujúce huby nasledovaný extraktmi Adenocalymma alleces a Aegle marmelos.
Manukovsky (1998) získal biohumus vermikompostovaním vyplodeného substrátu hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus) na pšeničnej slame. Bol študovaný vplyv biohumusu na myceliálny rast a fruktifikáciu týchto jedlých húb. Hlivou ustricovitou testovné rastové médiá obsahovali 0; 25; 100% pšeničnej slamy a 100; 75; 0 % biohumusu. Najvyššia úroda plodníc na 100 g suchého substrátu bola 9,73 g na substráte zloženom s 25% biohumusu a 75% pšeničnej slamy. Štúdie absorbcie prvkov (N, P, K, S, Ca a Mg) naznačujú, že efektívnosť môže byť výsledkom vyššieho zastúpenia fosforu v substráte. Vyššie zastúpenie biohumusu zvyšuje rýchlosť myceliálneho rastu, ale znižuje úrodu plodníc. Pri pestovaní Agaricus bisporus bolo rastové médium zložené z 90, 92...100% pšeničných zŕn a 0-10% biohumusu. Rýchlosť rastu mycélia bola menej ako <1 mm/deň bez prídavku biohumusu. Rýchlosť myceliálneho rastu dosiahla 2,2-2,4 mm/deň na substráte zloženom z 94-96% pšeničných zŕn a 6-4% biohumusu.
Skúmané boli účinky obohatenia ryžovej slamy pomocou: ryžových šupiek, sójovej múky, hrachového šrotu, pšeničných otrúb, hydinového hnoja alebo zvyškov stromu (Azadirachta indica) každá pri koncentrácii 2 alebo 5 % a ich vplyv na rast a výšku úrody hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus). Prídavok 5% sójovej alebo hrachovej múčky zabezpečil tvorbu najvyššej sledovanej úrody v pokuse a to 630 g/kg suchej slamy (Chowdhury, 1998).
Sacharózové estery (SE) mastných kyselín, sú povrchovo aktívne látky (detergenty, saponáty), používané ako prídavky do potravín. Tri komerčné estery SE (S-170, S-770 a S-1570) obsahujúce rovnaké mastné kyseliny, ale s rozdielnymi hodnotami hydrofilnej - lipofilnej rovnováhy boli testované pre ich schopnosť stimulovať diferenciáciu plodníc jedlých húb Pleurotus ostreatus K01 (ATCC 60610). Prídavok S-770 (2% vlhkej váhy substrátu) stimuloval ukončenie diferenciácie plodníc v priebehu 8 dní; S-1570 stimuloval rozvoj prímordiií v priebehu 2 dní (skorej ako S-770), ale následný rozvoj plodníc trval oveľa dlhšie (30 dní); S-170 stimuloval prímordiá, ale nepodporoval rast plodníc. Fakt, že estery preukázali rozdielne schopnosti stimulácie rozvoja plodníc naznačuje, že existuje optimálna koncentrácia pre vyvolanie rozvoja plodníc hlivy. V pokusoch (Magae, 1998) kde boli použité piliny ako médium, 1 % esterov malo inhibičný efekt na lineárny rast mycélia v médiu, ale na druhej strane stimulovalo to skoršiu produkciu väčších plodníc.
Huby sa čím ďalej tým viac stávajú dôležitými zložkami výživy ľudstva kvôli ich preventívnej úlohe voči veľmi rozšíreným civilizačným ochoreniam ako napr. hyperlipidémia a diabetes (Fukushima, 2001 a Yang, 2002). Inaba a i. (1983) dokázali, že „sírnaté“ monosacharidy stimulujú myceliálny rast húb Flammulina velutipes, Lentinus edodes a Pleurotus ostreatus. Terashita a i. (1993) vo svojej práci pojednávali o inhibičnom účinku chitínu a podobných látok na rast mycélia a formovanie plodníc Favolus arcularius, F. velutipes, L. edodes a P. ostreatus.
Hanai (2005) v metódach svojej práce popisuje očkovanie dikariotických kmeňov do centra 1,5 % agarového média zloženého s (10 g/l sladového extraktu, 4 g/l kvasinkového extraktu a 4 g/l glukózy) umiestneného v Petriho miskách o priemere 9 cm pri teplote 22°C (P. eryngii) alebo 28°C (ostatné testované huby) a relatívnej vlhkosti 80 %.
Príprava ryžových pliev (šupiek) (Oryza sativa L. cv. Akitakomachi) prebiehala najprv rozdrvením pliev pomocou kladivového mlyna. Získaný prášok použili ako neošetrené aditívum do substrátu. Približne 3 kg neošetreného prášku sa nechali nasiaknuť v 18 l metanolu na viac ako 2 týždne pri izbovej teplote. Po uplynutí tejto doby bola tekutina prefiltrovaná a desikovaná, čím získali metanolom ošetrenú drvinu pliev.
Štyri druhy jedlých húb G. frondosa, L. edodes, P. eryngii a P. ostreatus boli v pokusoch (Hanai, 2005) stimulované prídavkom ryžových otrúb (šupiek, pliev). L. edodes preukázala rovnakú rastovú stimuláciu po použití 160 mg/ml oboch aditív (neošetrených aj metanolom ošetrených pliev). Ich podporná aktivita dosiahla 64 a 78%. P. ostreatus preukázala podobné reakcie ako L. edodes už pri 40 mg/ml, a však pri vyššej koncentrácii aditíva (neošetrené plevy) sa stimulačný efekt nezvyšoval. Na druhej strane G. frondosa a P. eryngii preukázali vyššiu intenzitu rastu už po pridaní (neošetrených pliev) v objeme 5 resp. 20 mg/ml substrátu ale pri vyšších koncentráciách dochádzalo k výraznej inhibícii rastu. Substrát obohatený o 160 mg/ml (metanolom nasiaknutých pliev) stimuloval zvýšenie rýchlosti rastu mycélia (Watanabe a i., 1979). Aj keď metanolová preparácia substrátu ryžových pliev dosahovala vyššiu efektivitu podpory rastu mycélia, veľkým problémom naďalej ostáva praktické využitie tejto metódy z dôvodu vysokej časovej náročnosti a relatívne vysokým nákladom. Praktická cesta skrátenia času potrebného na kultiváciu (prerastanie) vedie k využitiu neošetrených (nepredspracovaných) pliev (otrúb) ako vylepšujúceho elementu pestovateľského substrátu (Kato, 1977; Terashita, 1993; Hanai, 2005).
