Drevokazné a liečivé huby

Pleurotus ostreatus taktiež poznaná ako hliva ustricovitá je dôležitou jedlou hubou rozšírenou vo všetkých kútoch sveta. Podobne ako u ostatných bazídiomycét, sexuálna reprodukcia P. ostreatus  je indukovaná externými faktormi ako napr. nízka teplota (Egler, 1976 In: Magae, 1999); svetlo (Zadrazil, 1978 In: Magae, 1999) a nízky obsah živín (Eger, 1968 In: Magae, 1999). Tieto externé stimuly pravdepodobne aktivujú expresiu génov plodenia a sú empiricky kontrolované v komerčnej kultivácii. Dosiaľ však neboli vykonané detailné štúdie molekulárnych mechanizmov diferenciácie stielok húb P. ostreatus. Prímordiá a plodnice môžu byť kultivované aj na agarových plátkoch s prídavkom N-zdroja ako napr.: Asparagín (Eger, 1976 In: Magae, 1999) aj keď je ešte stále zložité získať bohato fruktifikujúce huby P. ostreatus, na syntetických médiách v laboratóriu. V minulosti bolo vykonaných niekoľko prác ohľadom vplyvu povrchovo aktívnych látok na plodnice bazídiomycét. Twín 80 (emulgátor) pre pestovateľské substráty Lentinus edodes (Song, 1989), digitonín a SDS pre Schizophyllum commuve (Oita, 1989). Počas pokusov hľadania špecifických chemických látok, resp. prírodných substancií, ktoré môžu významne indukovať plodenie P. ostreatus na agarovom médiu bol objavený triterpenoidný saponín, (ktorý je taktiež  povrchovo aktívna látka) stimulujúci rozvoj plodníc.

Magae (1999) v štúdii využil dikariotický kmeň P. ostreatus K01 z Kawamura Edible Mushroom laboratory, Sakata, Japonsko. Kmeň fruktifikuje pri teplote 17–20 °C. Monospórový izolát odvodený od tohoto kmeňa bol kompatibilný s monokariotmi ostatných kmeňov P. ostreatus vrátane P. ostreatus ATCC 60691.  Saponín (S – 4521, Sigma Chemical co.) derivovaný s Quillaja bol využitý ako podporné aditívum do substrátu na pestovanie hlivy. Saponín bol pred pridaním do substrátu rozpustený vo vode, filtrovaný a sterilizovaný. Kmeň P. ostreatus K01 inokulovali na sladový extrakt (agar) zložený z 20 ml 2% sledovaného extraktu a 1,8% agaru v 9 cm Petriho miskách. Huba bola ďalej kultivovaná týždeň pri teplote 24°C v úplnej tme.  Po tomto období bol kus okrajovej kolónie o veľkosti cca 5 mm vyrezaný a premiestnený do centra novej agarovej platne obsahujúcej jednu z rozličných koncentrácií saponínu. Po očkovaní boli Petriho misky umiestnené do tmavej miestnosti (teplota vzduchu 24°C) na dva týždne a potom premiestnené do miestnosti o teplote 17°C a 100 lux denného svetla, resp. fluorescenčné lampy. Pri pokusoch kultivácie P. ostreatus kmeňa K01 na čistom sladinovom agare bola pozorovaná tvorba primordií, ale mnoho z nich sa vyvinulo v plodnice po viac než 30 dňoch kultivácie. Avšak, keď médium obsahovalo saponín, bola inicializácia plodníc dramaticky stimulovaná. Množstvo hustých zhlukov hýf sa objavilo v kolóniách pestovaných na substráte obsahujúcom viac ako 0,001% saponínu. Husté zhluky hýf sa objavili na 7–9 deň kultivácie pri teplote 17°C, čo viedlo k rozvoju prímordií; fruktifikácia nasledovala po 9–12 dňoch kultivácie. Pri zvýšení koncentrácie saponínu stielky húb sa rozvíjali viac v strede kolónie a počet plodníc sa adekvátne zvýšil. Keď koncentrácia saponínu prekračovala 0,1%, vytvorené prímordiá boli priehľadné. Eventuálne pri koncentrácii 0,5% saponínu na agarovom  sladinovom médiu sa vytvorilo viac než 50 stielok (tiel) húb, zatiaľ čo viac ako 100 prímordií sa rozvinulo na médiu obsahujúcom 5% saponínu. Podľa celkových výsledkov saponín skracoval čas, diferenciácie primordií a zvyšoval ich počet, avšak pri vyššej koncentrácii sa vyvíjali menšie plodnice v porovnaní s čistým agarovým médiom. Ďalším špecifikom Quillaja saponínu podľa (Magae, 1999) bola závisloť morfogenézy tiel húb na koncentráciu saponínu. Telá plodníc boli normálne vyvinuté, keď koncentrácia saponínu dosahovala 0,001 – 0,01%. Pri koncentrácii 0,1% rast klobúčikov saponín inhiboval. Tento efekt sa ešte zintenzívnil pri koncentrácii 5 % a na takto obohatenom substráte (médiu) sa vyvinuli len hlúbiky bez klobúčikov. Podobný účinok vykazoval aj saponín získaný z Gypsophila.

Výsledky preukázali, že saponín z Quillaja môže stimulovať fruktifikáciu Pleurotus ostreatus. Plodenie húb je často stimulované pomocou  nevhodných podmienok prostredia pre vegetatívny rast (Miles, 1984). Povrchovo aktívne látky môžu čiastočne rozrušiť (narušiť) membrány a takéto narušenie je pravdepodobne stresovým faktorom pre signalizáciu okamžitého posunu vývoja huby s vegetatívnej do reprodukčnej fázy vývoja. V skutočnosti aj saponín z Gypsophila má vplyv na zmenu morfológie bunky a interakcie bunkových membrán  v bunkách cicavcov (Sung, 1995).  Saponíny vyskytujúce sa naturálne (prirodzene) v rastlinách a ich antifungálny účinok bol pozorovaný (Femwick, 1992).  Antifungálny účinok saponínov je v dnešnej dobe široko diskutovanou problematikou (Favel, 1994; Segal, 1975 In: Magae, 1999; Takechi, 1996; Zehavi, 1993). Nedávno bola popísaná ich obranná funkcia ako substancií proti hubovým patogénom rastlín (Bowyer, 1995; Osbouru, 1996). Podľa predošlých myšlienok je pravdepodobné, že v štúdii (Magae, 1999) je fruktifikácia huby Peurotus ostreatus biologickou odozvou antifungálneho účinku saponínov.