Parametre pestovania druhu Pleurotus ostreatus (Jacq. ex Fr.) Kummer
Všeobecný popis:
Lievikovitý klobúčik, v dospelosti ustricovitého tvaru, 50 – 150 mm v priemere, bielosivej až modrosivej farby (farba je u tohoto druhu svetlom determinovaný faktor). Dužina je jemná a biela. Okraj plodnice je súmerný a občas vlnitý. Rebrovanie je biele, krátke a na koncoch sa rozširuje. Hlúbik je ku klobúčiku pripojený excentricky, je krátky a vekom sa predlžuje. Spóry sú belavé až fialovošedé (Zadrazil, 1974).
Typ mycélia:
Rýchlo rastúce rhizomorfné mycélium typicky belavej farby.
Fruktifikačný substrát a metódy preparácia:
Cereálna slama (prevažne pšeničná) so 75% vlhkosťou. Slama narezaná alebo v celku je pasterizovaná submerzne v 75 °C vode počas 30 – 45 minút. Alternatívnou metódou je pasterizácia prevzdušnenou parou pri teplote 60 °C počas 6 hodín. V Japonsku pestujú Pleurotus na zmesi substrátov (piliny tvrdého dreva + otruby) 4:1 pri vlhkosti 65% a pH 6,8 –7,0. Táto zmes je sterilizovaná počas 1 – 2 hodín pri 15 psi [1 psi ( lb. per sq. in.) = 0,0703 kg. cm²].
Prerastanie:
Relatívna vlhkosť: 90 – 100%
Teplota substrátu: Najrýchlejší rast pri teplote 26 – 30 °C. Zahorienie mycélia (odumretie) nastáva pri teplote 40 °C po 48 hodinách.
Trvanie prerastania: 10 – 14 dní po kompletnú kolonizáciu.
CO2 : 20, 000 ppm resp. 20% CO2 v priliehajúcom vzduchu (rast je stimulovaný pri koncentrácii 28 % CO2 ).
Výmena vzduchu: 0 krát za hodinu.
Svetlo: Inkubácia v úplnej tme.
Inicializácia tvorby prímordií:
Relatívna vlhkosť: 95%
Teplota vzduchu: 13 – 17 °C
Trvanie: 7 – 14 dní
CO2 : Pod 600 ppm resp 0,06 % CO2
Výmena vzduchu: 4 krát za hodinu
Svetlo: Fototrófne reagujúca na expozitúru 2, 000 lux/hod. počas 12 hod/deň. Prirodzené difúzne svetlo postačuje.
Zavlažovanie: Pravidelné rosenie jeden alebo dva krát denne po dobu kým huby nedosiahnu 30 – 40% zberovej veľkosti s dôvodu praskania plodníc.
Zber:
Relatívna vlhkosť: 85 – 92%
Teplota vzduchu: 17 – 20 °C
Trvanie: 5 – 7 týždňov
CO2 : Pod 600 ppm resp. 0,06 % CO2.
Výmena vzduchu: 4 – 6 krát za hodinu.
Zber: Tesne pred zakrivením okrajov.
Fruktifikačné vlny: V 10 dňových intervaloch .
Svetlo: Podobne ako bolo uvedené vyššie.
Zavlažovanie: Pravidelné rosenie ako prevencia praskania plodníc a udržanie zostávajúcich ďalej sa tvoriacich prímordií v živom stave.
Úrodový potenciál: Priemerné komerčné úrody sú 1 kg čerstvých húb z 1 kg suchého slamnatého substrátu.
Vlhkostné zloženie: húb: 91% vody, 9 % suchej hmoty (Stames P., Chilton J. S., 1983)
Morfomolekulárna charakteristika kmeňov hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus (Jacq. Fr) Kummer vo vzťahu k osvetleniu a teplote pri fruktifikácii popisuje Marino (2003). Teplota je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich rozvoj húb a ich introdukciu na nové územia. Účinky teploty (15 a 28°C) a intenzity osvetlenia (120 a 900 lux) boli hodnotené pri ôsmych kmeňoch hlivy P. ostreatus (Pos 96/05, 97/12, 97/14, 97/15, 97/17, 98/37, 98/38 a 98/40) vo vzťahu k skoršej zrelosti, úrode, obvodu klobúčikov, spôsobu formovania stopiek a hlúbikov, vyfarbenia a odolnosti pri manipulácii. Genetická variabilita kmeňov bola analyzovaná pomocou metódy náhodného zosilnenia heteromorfie (polymorfie) DNA. Pos 98/37 bol jediným kmeňom, ktorý plodil biele klobúčiky pri teplote 28°C a 900 lux, a popolavo sivé pri 15°C a 120 luxoch. Kmeň Pos 96/05 produkoval olovnato biele klobúčiky pri 15°C ako aj zvyšné kmene pri tejto teplote. Kmene pestované pri teplote 15°C sa vo vzťahu k odolnosti voči manipulácii nelíšili. Pri 28°C boli huby menej odolné voči poškodeniu. V súvislosti s úrodou, bol kmeň Pos 98/38 zjavne výkonnejší v porovnaní s ostatnými. Kmeň Pos 98/37 pri 28°C v porovnaní s rovnakým kmeňom pri 15°C bol výkonnejší a mal asymetricky prerozdelené hlúbiky a klobúčiky v trse. Medzi kmeňmi pestovanými pri teplote 15°C boli symetricky prerozdelené hlúbiky v trse, okrem kmeňa Pos 97/15 a Pos 97/17. Molekulová charakteristika kmeňa Pos 98/37 bola na 30% zhodná s ostatnými kmeňmi. Teplota a osvetlenie pri fruktifikácie mali vplyv na indukciu a rozvoj izolátov.
Bugarski (1997) vo svojej práci sledoval spoločný účinok teploty, koncentrácie karbohydrátov a hodnoty pH nutričného média (substrátu) na počiatočný a záverečný rast mycélia hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus) kmeňa NS 77. Pokus bol vykonaný v piatich klimatizovaných miestnostiach, každá s inou teplotou. Mycélium rástlo na 3 rozličných koncetráciách karbohydrátov a 5 pH. Začiatok myceliálneho rastu bol najlepší pri najvyššej koncentrácii karbohydrátov, pri 35°C a pH 5,5. Médium s najvyššou koncentráciou karbohydrátov bolo tak isto najlepšie pre konečný rast mycélia , ale teplota musela klesnúť na 25°C a pH substrátového prostredia sa muselo zvýšiť na 7.
Huby, hoci svojim jemnučkým mycéliom vyzerajú oveľa citlivejšie ako zelené rastliny, sú napodiv na výkyvy pH znášanlivejšie, a obvzlášť huby drevokazné. Často majú schopnosť produkovať kyseliny a pomocou nich si upravujú prostredie na takú hodnotu, ktorá je pre ne optimálna. Pozoruhodné je, že často je optimálna pre rast mycélia a pre rodenie iná hodnota pH. Hliva ako aj iné drevokazné huby znáša počas myceliálneho rastu vyššie koncentrácie CO2 až 30% v priliehajúcej atmosfére. to jej pomáha uchrániť svoj životný priestor, pretože má málo potencionálnych mikrobiálnych nepriateľov nenáročných na kyslík. Prechod na tvorbu plodníc znamená potrebu odstránenia CO2 najmä zvýšeným vetraním.Vetranie je náročnou operáciou pretože hliva vyžaduje vlhké prostredie a neznáša rýchle prúdenie vzduchu, ktoré aj pri vysokej relatívnej vlhkosti poškodzuje zárodky plodníc. Po navodení fruktifikácie je už hliva veľmi citlivá na zvýšenú koncentráciu CO2 , ktorá musí klesnúť na 0,06 % (Ginterová, 1992)
Ohľadom teploty ako aj ostatných abiotických faktoroch tejto kapitoly sa zmieňujeme aj v predošlých kapitolách v závislosti od ich využitia v popisovaných pokusoch.
