Systém pestovania na drevených klátikoch
Tento spôsob pestovania je pre drobnopestovateľov jedným z najmenej rizikových spôsobov ako sa dopracovať k vlastnej produkcii kvalitných húb. Pestovanie hlivy takýmto spôsobom neprináša len úžitok z plodníc ale taktiež radosť a ozdobu záhradky. Na pestovanie je vhodné drevo listnáčov ako topoľ, vŕba, buk, hrab, breza, orech, jabloň a ďalších. Najvhodnejším časom na spílenie dreva je jesenné resp. zimné obdobie. Do jari necháme strom spílený, prípadne len hrubo odvetvený, aby sme neotvárali zbytočne cestu infekcii. Vlastné očkovanie sa vykoná v marci–máji až júni v závislosti od použitého produkčného kmeňa huby (Ginterová, 1990). Pri očkovaní postupujeme tak, že kmeň porežeme na 30-50 cm klátiky, bočné vetvy odrežeme a narezané klátiky ukladáme na prestretú čistú fóliu. Dbáme na to, aby sa rezné plochy neušpinili, pretože pri očkovaní hlivy veľmi záleží, aby sme jej túto vstupnú cestu do dreva nezaniesli cudzou infekciou (Ginterová, 1992; Lau a i., 2003; Xawek a i., 2003). Naočkované klátiky balíme do polyetylénových čistých vriec po jednom, alebo niekoľko reznými plochami na seba. Vrece sa následne uzavrie vzdušným uzáverom, t.j. do stredu úväzu vsunieme stočený pruh papierovej buničitej vaty alebo vaty obalenej gázou, aby do vreca mohol prúdiť vzduch, ale nedostali sa tam kontaminujúce baktérie, huby a hmyz.
Obrázok 1 Vzdušný uzáver (Ginterová, 1990)
Na niekoľkých miestach môžeme vrece perforovať špendlíkom, čím vytvoríme dostatočný systém ventilácie. Klátiky do vriec ukladáme pod šopou, v pivnici alebo do tieňa pod konármi stromov. Do terénu (pod stromy, za budovy alebo na iné vhodné tienisté miesto) vykladáme klátiky na jeseň. Termín sa riadi podľa klimatických podmienok kraja, resp. oblasti v ktorej hlivu pestujeme. Osadzujeme ich do tretiny, polovice až do dvoch tretín do zeme, aby v najbližších rokoch príliš nevysychali (Ginterová, 1990; Eggen, 1999).
Obrázok 2 Pestovanie hlivy na klátikoch (Ginterová, 1992)
A – očkovanie klátika B – prerastanie C – osadenie prerastených klátikov
Na mäkkom dreve (topoľ, vŕba, breza, jabloň, atď.) sa dosahuje úroda už v prvú jeseň. Mäkké drevo niekedy rodí 2 – 3 roky, tvrdé drevo 3 – 5 rokov. Ak pestovateľ dodržiava všetky podmienky možno očakávať celkovú úrodu plodníc až do výšky 20% východiskovej hmotnosti substrátu (klátika). Dôležité je, aby sa čím dlhšie zachovala na klátikoch kôra, ktorá zabraňuje vysychaniu a umožňuje dobré zakladanie plodníc. Pri oberaní trsov dbáme, aby sme kôru zbytočne neodlupovali. Vyplodené spráchnivené klátiky sa rozpadávajú, používame ich do kompostu.
Výhody: malé riziko pestovania, malá prácnosť, nízke náklady, dlhodobý úžitok, estetický zážitok zo zarodených pníkov.
Nevýhody: sezónnosť plodenia v čase, keď rastú huby aj v prírode, znížená kvalita plodníc vonkajšími podmienkami prostredia.